V zdravom tele, zdravý duch. Je to naozaj tak? Neškodíme si športom ešte viac ako by sme si ním mali pomáhať? Túto otázku si kladú vedci už dlhé storočia… Vlastne od tej doby, čo vznikli rôzne vedecké práce, ktoré skúmali vplyv športu na ľudský organizmus. Zdravie je predsa nenahraditeľné a nikto z nás si ho nechce dobrovoľne ničiť. Ani nechtiac.

Šport

Telesná výchova je našou súčasťou už na základných školách. Tiahne sa s nami počínajúc strednou školou až na vysokú školu. Tam väčšinou končí, alebo vôbec nezačína. Je to správne? Je to nutné, aby nás učitelia nútili cvičiť týždeň čo týždeň? Nemali by sme to robiť dobrovoľne? Mali. Mali by sme svoje telo precvičiť hneď od rána, aby sa hneď z rána prebrali a poriadne rozhýbali. Nezaspávali po stojačky, zatiaľ čo čakáme na autobus, či vlak.
No napriek tomu si skúste predstaviť, koľko dospelých asi tak vykonáva pravidelnú rannú rozcvičku? Alebo pravidelne cvičí? Je to mizivé percento. Prečo je tomu tak? Človek je od prírody tvor lenivý a to mnohé vysvetľuje. Človek ako taký väčšinou cvičí len vtedy, keď ho niečo trápi. Keď chce schudnúť alebo preto, aby sa končatina alebo chrbát posilnili cvičením a už viac nebolela. To však nie je správne.

Dôležité je však poznať aj svoje hranice

Doteraz sme si hovorili ľuďoch, ktorí so svojou lenivosťou nechcú bojovať. Iba, keď je to už nevyhnutné. No sú tu aj ľudia, ktorí so svojou lenivosťou bojujú často už dlhé roky a baví ich to. Majú radi športovanie. A práve vďaka týmto ľuďom vzniklo porekadlo: „Športom k trvalej invalidite.“ Samotným športom sa k nej nedostanete. Iba vtedy, keď svoje sily preceníte a neovládate svoju vášeň cvičiť. Táto vášeň je totiž prudko návykové a vy sa ani nenazdáte a pohltí vás. Takže na toto si dajte POZOR a nezabúdajte: Všetko s mierou. Alebo podobné prirovnanie: Všetkého veľa škodí. Aj športu.